Dlhodobý úpadok!
Od posledného veľkého hokejového úspechu Slovenska, už ubehlo päť rokov...
Roky, kedy bolo celé Slovensko na nohách a na námestiach ospevovalo našich reprezentantov v hokeji sú žiaľ dávno preč. Z troch úspechov slovenského hokeja na začiatku 21. storočia, sme dokázali vyťažiť biedne málo. Naša "zlatá generácia" nám tento rok výstižne ukázala, kde sa pohybuje náš hokej bez najväčších hviezd hrajúcich v zámorskej NHL. Je síce pravdou, že vypadnutie do bojov o záchranu je podivuhodná zhoda okoľností, no po dvoch prehrách v základnej skupine, je to stále iba logické vyústenie nášho dnešného postavenia v svetovom hokeji. Zo šampionátu odohrávajúceho sa v Kanade, kde sme mali mať prešpikovaný tím najlepšími hráčmi, sa stala iba trpká spomienka bez jediného dobrého výsledku. Netreba však všetkú vinu hádzať na Šuplera, Petrovického a spol. V našom hokeji sa už roky nič nedeje a vedenie slovenského zväzu ľadového hokeja nevyťažilo z titulu majstra sveta takmer vôbec nič. Na mysli mám hlavne prácu s mládežou. Nemôžeme predsa čakať od Šatana, Demitru, Stumpela a ďaľších, že budú za nás hrať hokej do nekonečna. Čas bohužiaľ nezastavíme a nástupcov v radoch reprezentácie si treba v prvom rade vychovať tvrdou prácou. Je scestné očakávať, že z ničoho nič príde ďaľšich desať super hráčov a bude vyhrávať a robiť radosť našim fanúšikom.
Po titule Majstra sveta v roku 2002 sa malo okamžite investovať do hokejovej mládeže, pretože práve vtedy bolo očividné, že sa to naozaj oplatí. Žiaľ po šiestich rokoch od tohoto krásneho hokejového momentu sa nechal Ján Filc (tréner zlatého slovenského výberu) počuť, že naša práca s mládežou je na úrovni našich susedov z Maďarska. K tomu asi netreba už viacej dodávať. Vyhrať MS totiž nie je len sláva a uznanie, ale aj veľká zodpovednosť, zvlášť keď sa pokladáme za hokejovú krajinu a veľmoc. Ůspech nepríde sám od seba a keď sa pozrieme na vek našich najlepších hokejistov, tak zistíme, že nám ostáva už len pár rokov na záchranu situácie a vychovanie daľšej generácie hráčov. Inak budeme už len spomínať na veľké úspechy. Tohtoročný výsledok a boje o záchranu sú myslím dostatočný budíček pre naše hokejové vedenie.
Namiesto toho aby sa tu riešili žabomyšie vojny o dávnej minulosti, sa treba pozrieť do budúcnosti a okamžite na nej začať svedomito pracovať. Keď si pozrieme napredovanie Švajčiarska, Nemecka, Dánska či Nórska za posledné roky, máme čo robiť aby sme snimi udržali krok. A tieto mužstvá nemajú ani z ďaľeka také hviezdy za morom ako máme my. Ak sa dnes vyberieme správnym smerom, tak sa môžeme tešiť na pekné hokejové chvíle. Na druhej strane ak sa tu bude len kritizovať tohtoročný neúspech a zatvárať oči pred ozajstnou príčinou nášho fiaska, tak postupom času je pravdepodobné, že boje o záchranu budú na programe oveľa častejšie ako doteraz. A to by bola pri takom hokejovom potenciále, aký Slovensko bezpochyby má, jemne povedané obrovská škoda.
zdroj: stv.sk/hokej